reklama

Chcem mať deti? (alebo prečo oslavujeme Deň matiek...)

Už keď som bola malá, vedela som, ako si to predstavujem v dospelosti: budem mať šesť detí. Neviem, prečo práve šesť, asi aby si to tie moje ratolesti užili aj za mňa - jedináčika. No postupom času som zistila, že tehotenstvo a najmä pôrod nie je až taká sranda a znížila som svoje ambície na štyri... Lenže v poslednom období mám pocit, že aj to si ešte veľmi dobre rozmyslím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Začalo sa to pred niekoľkými mesiacmi, keď sme po správach doma pravidelne sledovali Reflex alebo pred nimi v tom čase aj Črepiny, alebo nejaké podobné relácie. Každý deň (alebo takmer každý) sa tam objavovali reportáže o osudoch detí s ťažkými postihnutiami a ich rodín. Jasné, treba informovať národ, veď prečo ich skrývať, ale ja som mala asi po mesiaci dosť. Bolo to na mňa veľa. Nemám v okolí žiadne menšie dieťa a ani na ulici a v miestach kde sa pohybujem, ich tak veľa nestretávam. Pomaly som začala nadobúdať dojem, že mať zdravé dieťa je rarita. Jasné, že zdravie dieťatka je to najdôležitejšie, veď čo iné? Ale mať obavy, že drobček bude zdravý len zázrakom mi pripadá trochu scestné. Našťastie, čoskoro sme doma dospeli k podobnému názoru na obdobné relácie a vypustili ich z nášho podmazu pri večeri.

Niekedy zase, keď vidím mladé mamičky, vystresované, kričiace po svojich potomkoch, ktorí niekedy už ani "nevedia, čo by robili od dobroty", pýtam sa sama seba, či tak neskončím aj ja. Hnajúc sa za ideálom: skvelá matka, úspešná v práci, neprekonateľná milenka, čo sa nám odvšadiaľ podsúva, a nakoniec zlyhám v každom smere. Skutočne sa odvážim priviesť na svet nového človeka, keď mám pochybnosti o tom, či to zvládnem? Zostáva mi asi len dúfať.

Zatiaľ si žijem vo svojom svete, mierne odtrhnutom od každodennej reality, ale občas ku mne preniknú správy o nehodách a výčinoch dnešných detí a puberťákov. Vtedy sa zamýšľam, že dokým sa mi nejaký malý človiečik narodí, tak čo bude vtedy normálne? A ako ho od toho ochránim, resp. zabránim vážnym následkom?
Verím tomu, že každé moje dieťa sa narodí chcené a očakávané, ale je (resp. bude) láska mňa a mojich blízkych to jediné, čo ho spraví neskôr šťastným? Dnes, keď sa decká na základnej škole rozdelujú podľa značkovosti ich oblečenia a názor partie je rovnako, ak nie viac dôležitý ako názor rodiny? A aj keď mu to materiálno na určitej úrovni zabezpečím, nebude tam niečo iné, čo mu bude chýbať? A naopak, nebudem mať privysoké nároky?

Je to smiešne, lebo v mojom veku a stave (tzn. single) je to trochu prehnané, ale bojím sa. Mať v dnešnej dobe bábätko je okrem obrovskej radosti aj jeden veľký komplex strachu o neho. Je to takpovediac risk. A práve preto chcem poďakovať všetkým, čo prekonajú strach a risknú to a to nielen mamám, mamkám, maminám, mamičkám, ale aj všetkým čo pri nich stoja a podporujú ich.

Ďakujem.
A to nielen tej svojej maminke, ale každej, čo sa na to dala.
Krásny Deň matiek!

Kristína Kasalová

Kristína Kasalová

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ani sama neviem, kto som. Ale úporne sa snažím zistiť to... Zoznam autorových rubrík:  Na čo myslím...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu